V čom vlastne spočíva moja rola pre teba - som tvoja spoločníčka, blízká osoba, s ktorou trávim intímne chvíle, alebo len niekto, kto ti zapĺňa prázdnotu samoty? Možno sa tieto slová zdajú iba ako hra s významami, no skôr či neskôr každý vzťah narazí na bod, kedy je nevyhnutné ho jasne špecifikovať.
Kamarát je vo všeobecnosti človek, ktorý o vás pozná základné informácie, môžete sa naňho kedykoľvek obrátiť, spoločne navštíviť kino, ak má chuť. Zveríte mu bežné záležitosti, ale nie celú hĺbku svojho bytia. Je vám bližší než hocikto z okolia, veď práve jeho ste si slobodne zvolili. Priateľa si vyberáme, nepodliehame s ním intímnym spojeniam či hlbokým citovým prepojeniam.
Priateľ nemusí byť nevyhnutne osoba, s ktorou zdieľame intímne sexuálne zážitky. Ak hovoríme z pohľadu ženy, priateľkou alebo priateľom je pre mňa niekto, s kým prežívam hlboké duchovné a duševné pochody, ktoré sa objavujú v obdobiach smútku, radosti, pri sledovaní mojich snov a pri definovaní vážnych životných cieľov. Samozrejme, aj v tomto prípade si určité aspekty nechávam výhradne pre seba.
Momentálne sa nachádzame v sekcii venovanej vzťahom. V dnešnej dobe, keď ľudia neponáhľajú na úrad s prsteňmi na prstoch či do kostola hneď po tom, ako sa zamilujú a lepšie spoznajú svojho milovaného partnera, tento termín PRIATEĽ často označuje aj osobu, s ktorou sa fyzicky intímne stretávame, no nemáme s ňou spoločnú domácnosť. Jedinci, ktorí sa vyhýbajú formalizácii vzťahu, či sa ho boja, alebo vnímajú druhého ako iba dočasnú zastávku na ceste životom, označujú dokonca aj intímneho partnera ako priateľa. Či je toto správne pomenovanie, to musia rozhodnúť oni sami. Je to ich osobná voľba a pohľad na vec.
Ďalšou modernou etapou v budovaní partnerského života je spoločné bývanie bez oficiálneho spečatenia zväzku, nazývané aj "na skúšku". Či je tento prístup správny, môžu posúdiť len samotní aktéri tohto vzťahu, záleží na tom, či skutočne zdieľajú rovnaký pohľad na danú problematiku. Isté však je, čo potvrdzujú aj štatistiky, že príliš skorý vstup do intímnych vzťahov a spoločného života často vedie k problémom a rozčarovaniam medzi partnermi. Strácajú svoju osobnú slobodu, a pritom nie sú formálne definovaným párom. Toto môže byť zásadný problém.
Čo je v takom prípade skutočnou príčinou? Aspoň u jedného z partnerov sa dá predpokladať latentný strach z formálneho záväzku. Potrebuje si snáď zachovať zadné vrátka na prípadný ústup? Skôr či neskôr sa v každom hlbšom vzťahu vynorí potreba záväznosti, je nutné si to otvorene priznať. Lidská psychika vyžaduje potvrdenie, nahlas vyslovené súhlasné stanovisko oboch strán s definíciou vzťahu, čím sa vlastne vzťah stáva akoby "legálnym". Nemyslím tým okamžitú návštevu sobášneho úradu či kostola, hoci žijeme v právnom štáte a táto forma legalizácie je stále najčastejšia. Niektorí si to povedia len medzi sebou, iní to zdieľajú aj s blízkymi priateľmi či rodinou.
Vyslovenie spoločného "áno" prináša do vzťahu jasnosť a pokoj. Vzniká tým záväzný vzťah, ktorý má potenciál vydržať.
Či bude tento zväzok trvať až do konca života, to závisí od oboch partnerov. Niektorí ľudia môžu namietať, že v súčasnosti takéto formy záväznosti už nie sú v móde. To však nie je pravda! V žiadnom historickom období človek nepocítil tak silnú túžbu po niekom, kto by stál pri ňom v dobrých i zlých časoch, ako práve dnes! V minulosti totiž ľudia žili v menších komunitách. Každý o každom vedel. Riešili sa problémy, partneri občas zhrešili aj vtedy, no človek sa necítil tak osamelo. Mal svoje miesto a patril k niekomu. Nemyslím tým, že by partnera vlastnil. Ešte stále sa takto žije v niektorých vidieckych oblastiach, ale aj tam tento upevňujúci spôsob života pomaly upadá. V súčasnosti ľudia často sedia pred televíznymi obrazovkami, ponorení do sveta filmov a telenoviel. Áno, pre niektorých je to únik pred pocitom absolútnej osamelosti. Možno si v rámci svojho iluzórneho životného štýlu ani neuvedomujú, že im uniká skutočný život. Z čoho teda ľudia vlastne majú taký strach? Prečo sa vyhýbajú jasnému definovaniu svojho vzťahu a neviazanosti?
V takýchto prípadoch je často potrebné vrátiť sa až do obdobia detstva. Zistiť, či osoba, ktorá sa vyhýba záväzkom, nebola svedkom odcudzenia svojich rodičov, alebo či nebola sama jedným z rodičov odmietnutá. Môže pomôcť aj psychologické sedenie s kvalifikovaným terapeutom, počas ktorého dokážeme odpustiť tým, ktorí nám v detstve ublížili. V konečnom dôsledku je dôležité odpustiť aj sebe, svojej fixnej predstave, že sme neboli dostatočne dobrí na to, aby nás naši milovaní blízki ľúbili. Ak si nie ste istí, v akom vzťahu sa práve nachádzate, kto ste pre svojho partnera a cítite, že potrebujete svoj vzťah jasne definovať, urobte to! Jasnosť v partnerskom zväzku je nevyhnutná. Inak žijete deň po dni v neistote, ktorá negatívne ovplyvňuje ďalší vývoj vášho vzťahu. Aby ste si obaja pamätali na tento moment definovania vášho vzťahu, premeňte to na váš osobný rituál. Budete mať na čo spomínať a váš vzťah sa tak ešte viac upevní. Vyberte si k nemu vhodnú hudbu, atmosféru a spôsob, akým to urobíte, hocijako originálnym spôsobom. To ste vy dvaja, bodka!
Ak ste prekonali istú krízu, alebo váš doterajší vzťah či manželstvo boli iba formálnym prejavom, a teraz obaja cítiť a túžite byť spolu, čo vám v tom bráni, aby ste si svoj vzťah nanovo zadefinovali? Môžete usporiadať slávnostné stretnutie pre celú rodinu, alebo podľa vašich predstáv, napríklad si zopakovať súkromný obrad len vo dvojici.
Láska, vzájomná tolerancia a priateľstvo predstavujú jedny z najdôležitejších pilierov naplneného života. Predstavte si, aký by bol náš svet bez lásky. Je vôbec možné žiť na tejto Zemi bez nej? Existoval by život na Zemi bez jej prítomnosti? Veď láska je prítomná všade, kamkoľvek sa pohneme. Je to pravdepodobne ten najúžasnejší pocit, aký ľudská duša môže zažiť.
Avšak láska nie je len akýsi bezvýznamný cit. Vzniká hlboko v srdci každého človeka. Lásku môžete prežívať v rôznych formách - ako partnerskú lásku, lásku k zvieratám, no najkrajšou a pre človeka najvýznamnejšou formou je nepochybne tá materinská. Táto láska sa formuje už od útleho detstva. Určite aj vy poznáte ten pocit, keď máte dojem, že všetko okolo vás žiari farbami. Celý svet sa točí okolo vás a vaše srdce vykonáva neuveriteľné „prekrútenia'. Na celý svet sa pozeráte cez ružové okuliare a tešíte sa aj z tých najmenších maličkostí. Zažili ste to, však?
Preto si myslím, že presne viete, o akej forme lásky hovorím. Reč je o láske v partnerskom vzťahu. Každý si určite spomína na svoju prvú lásku v živote. Keď sa ponoríte ešte hlbšie do svojich spomienok, určite znovu pocítite ten istý vzrušujúci pocit ako prvýkrát. Bolo to nádherné, však? Boli ste z toho úplne uchvátení, zrazu sa všetko zdalo tak pôvabné. Byť bezhlavo zamilovaný je ako nájsť niečo, čo vo vašom srdci dlho chýbalo. Je to vaša druhá polovica, ktorá do vás zapadne ako kúsok skladačky puzzle. Je to niekto, kto naplní zmysel vášho života a kto vám ukáže tie najkrajšie momenty existencie.
Dostane vás do idylickej záhrady, z ktorej už nikdy nebudete chcieť odísť. Samozrejme, vo vzťahu nesmie chýbať vzájomná tolerancia. Bez nej by partnerský zväzok pravdepodobne dlho nevydržal. Ale aj tolerancia má svoje limity. Nemali by sme tolerovať druhému všetko. Ale to už závisí od konkrétnej situácie. Treťou, rovnako životne dôležitou súčasťou je priateľstvo.
Priateľstvo nás sprevádza od detstva až do dospelosti. Každý z nás má na tomto svete svojho najlepšieho priateľa, ktorý mu je oporou v najťažších chvíľach, pri každej životnej skúške, alebo pri prvej vážnejšej facke od života. Priateľ je tu na to, aby nám v živote poradil, ktorou cestou sa máme vydať, aby nám pomohol, keď si nie sme istí v daných životných situáciách.
Z priateľstva sa však raz môže rozvinúť aj hlbší vzťah - láska. Opäť tá láska. Tu je priamy dôkaz, že bez lásky sa nedá žiť. Je to cit, ktorý v našich srdciach drieme už od detstva a rozkvitá spolu s naším dospievaním. Preto sa majme radi, vážme si jeden druhého, pretože aj keď raz tá láska vyhasne, vždy sa nájde niekto ďalší, kto je schopný milovať ešte viac a dokáže vo vašom srdci opäť rozžiariť plameň lásky.
Michal stretol Evku úplne náhodou v malej kaviarni v srdci Bratislavy. On si študoval materiály na skúšku, ona listovala v knihe. Ich pohľady sa stretli nad šálkou kávy a v tom momente akoby sa zastavil čas. Z úvodných, nesmelých slov sa rýchlo vyvinula dlhá a hlboká konverzácia.
Postupne začali svoje stretnutia plánovať. Prechádzky po nábreží Dunaja, večere pri sviečkach, zdieľanie snov a obáv. Michal objavil v Evke nielen krásnu ženu, ale aj skvelú priateľku, ktorá mu rozumela bez slov. Evka zase videla v Michalovi spoľahlivého a pozorného muža, s ktorým sa cítila v bezpečí a šťastná.
Jedného večera, počas romantickej prechádzky pod hviezdami, Michal pevne chytil Evkinu ruku a s úsmevom jej povedal: "Evka, ja ťa milujem." V jej očiach sa zaleskli slzy radosti. Vedela, že toto je ten okamih, na ktorý čakala celý život. Spoločne sa rozhodli spečatiť svoju lásku sľubom vernosti a vybudovať si spoločnú budúcnosť.