Niekteré náhodné stretnutia majú potenciál úplne preformátovať váš život. Možno sa práve teraz cítite na psychickom dne, kde sa vám nič nedarí a dokonca uvažujete o tých najhorších scenároch. Chceli by ste to všetko vzdať, ale práve v takýto kritický moment sa objaví nečakaná pomoc v podobe stretnutia s niekým novým.
Toto je skutočný príbeh o dvoch jednotlivcoch, ktorí sa dali dokopy za naozaj pozoruhodných okolností. Obaja stoja na rozhodujúcej životnej križovatke&8230;
Príbeh s názvom Muž na úteku, žena dolu hlavou je pretkaný osudmi zaujímavých postáv a zároveň odhaľuje, že v určitých životných etapách sme náchylnejší k zraniteľnosti a otvorenejší možnosti lásky. Psychológ Dan po poslednej veľkej hádke v afekte udrie svoju manželku Janu a je absolútne zhrozený sám sebou. Okamžite uteká z domova, uteká pred svojimi problémami, pričom sa stretáva s Viktóriou, ktorá je na tom ešte horšie.
Po dlhoročnom mileneckom vzťahu s vplyvným politikom sa psychicky zrútila a vážne uvažuje o samovražde.
Autorka Ivana Lacková sa v svojej knihe Muž na úteku, žena dolu hlavou snaží čitateľovi sprostredkovať myšlienku o nesmiernom význame správnych rozhodnutí v kľúčových životných okamihoch. Pretože, ako sa hovorí, reparát v živote už nemusí byť nikdy možný.„Mnoho prvkov deja čerpá z reálnych osudov ľudí, ktorých som osobne poznala, pričom som fakty mierne pozmenila, aby som ochránila ich súkromie. Postava ženy na dne je mi mimoriadne blízka, keďže sa ocitá na pokraji svojich síl a statečne bojuje. Aj ja som sa v živote neraz ocitla v podobnej situácii, zvlášť keď bol ohrozený život môjho dieťaťa. V jednom momente sme ho takmer stratili a ja som cítila, ako sa prepadám do hlbín zúfalstva a na dno svojich fyzických aj psychických síl,' prezrádza Ivana Lacková.
Ivana Lacková je známa svojimi predchádzajúcimi dielami ako Zametanie vody, Vínne mušky a Horúco, miláčik. Do svojich kníh vkladá témy, ktoré považuje za zásadné.
Kniha Zametanie vody pojednáva o prekonávaní životných prekážok a neustálom hľadaní šťastia, Vínne mušky nás nabádajú k úvahám o dôležitosti čestnosti a pomoci druhým, aj keď si to nikto nevšimne, a v Horúco, miláčik zdôrazňuje, že zmeniť svoj život k lepšiemu môžeme v akomkoľvek veku.
Ivana sa úprimne riadi mottom, ktoré si osvojila počas boja o život svojej dcéry: „Aj keď všetci okolo vás vynaložia maximálne úsilie a ich pomoc stále nestačí, stále tu je Božia priazeň a vy sami…' Tvrdí, že práve tieto slová jej dodávajú silu v ťažkých chvíľach a v situáciách, kde je nevyhnutné bojovať za to, čo dáva ľudskému životu skutočný zmysel.
Prečítajte si krátky úryvok z úžasnej knihy Muž na úteku, žena dolu hlavou:
Žena mala pred domom zaparkované staré terénne vozidlo Vitara. Vrhla vak na sedadlo a kým sa stihla usadiť, niekto jej zatarasil cestu.
„Dovoľte mi ponúknuť vám svoju pomoc. Viem, že ju nevyhľadávate, ale predsa ju ponúkam.'
„Ďakujem, už z vášho pohľadu som cítila, že urobíte všetko pre to, aby ste sa mi dostali pod kožu. Idete na to cez súcit, to je milé,' odpovedala mu s ironickým podtónom.
Pod intenzívnym svetlom pouličnej lampy si všimol, že jej viečka sú opuchnuté, akoby práve plakala, pod očami sa jej rysovali tmavé kruhy a na čele sa jej hlboko vryli zvislé vrásky. Zblízka a pri takomto ostrom svetle vyzerala oveľa staršie než v prítmí baru. Možno to bola práve tá irónia v jej hlase, alebo prekvapenie z toho, ako vyzerala zblízka, no zrazu stratil o ňu akýkoľvek záujem.
„Nepotrebujem vás, len som ponúkol pomoc, to je všetko,' odsekol rozhnevaným tónom. Nechce si komplikovať život s nejakou namyslenou ženou.
Otočila sa a nasadla do svojho auta. Zbadal, že má neuveriteľne pôsobivý zadok. Bolo to očarujúce, ale jeho postoj to nezmenilo. Kašľať na takéto demonštratívne nezávislé ženy, ktoré aj keď sú v problémoch, tvária sa, akoby stáli na vrchole úspechu. Avšak, keď si hneď potom urobil rýchlu psychologickú analýzu vlastného správania, takmer sa rozchechtal. Samozrejme, že ho urazilo, že odmietla jeho ponuku pomoci.
Jeho mozgové reakcie vysielali jasný signál - pozor, niekto zranil tvoje ego a ty to nedokážeš len tak hodiť za hlavu. Áno, tá neznáma žena ho stále priťahovala, ale na to nepotreboval žiadny psychologický diplom.
Vitara sa vzdialila, pod jej kolesami sa zdvihol oblak prachu a Dan tam ešte chvíľu stál, s nemiestnym úsmevom na tvári premýšľal nad tým, aký by asi bol nezáväzný sex s touto divokou ženou. Pravdepodobne by to bolo úžasné.
lenprezeny
Dobrý deň. Potrebujem získať názor, prípadne pomoc od nezávislej osoby, pretože sa cítim skutočne zúfalo. Mám 23 rokov, študujem na vysokej škole a už takmer štyri a pol roka mám priateľa. S ním je všetko v poriadku, milujem ho, je to moja prvá láska a dokážem si s ním predstaviť spoločnú budúcnosť. Lenže sa stalo niečo nečakané - do môjho života vstúpil iný muž… Ešte keď som mala šestnásť rokov, zoznámila som sa s chlapcom o dva roky starším, prirodzene, cez sociálnu sieť. Vtedy som nič konkrétne nehľadala, len kamaráta na pokec, a tak sa aj stalo, bola som predsa v puberte. Dosť sme si písali, len tak nezáväzne, bežné rozhovory. Nikto od toho nič neočakával… Vymenili sme si aj telefónne čísla a podobne. Avšak postupom času naša komunikácia ustala, až sme úplne prestali rozprávať. Bolo to prirodzené, každý si žil svoj vlastný život. Po roku, či dvoch, mi nečakane prišla SMS-ka… od neho. Nemohla som uveriť vlastným očiam, že na mňa nezabudol a že si stále uchoval moje číslo. Vlastne mi napísal preto, lebo ma zbadal v meste. A tak sa náš kontakt obnovil, no opäť len na obmedzený čas. Roky plynuli a táto situácia sa zopakovala ešte dvakrát. Avšak tento rok, presnejšie už minulý rok koncom leta, prišiel zásadný zlom. Opäť sme sa stretli (na sociálnej sieti)… obaja sme už po rokoch vyzreli, dospeli. Naše priateľstvo sa začalo rozvíjať, hoci len písomne. Rozoberali sme spolu doslova všetko - naše vzťahy, prácu, školu, život… skrátka všetko. Nerobili sme žiadne konkrétne plány, keďže on pracuje v Taliansku. Ale jedného dňa, práve na jeseň, mi napísal… že bude mať dovolenku a príde na Slovensko. A dodal, či by sme sa nemohli stretnúť. Či si po siedmich rokoch nezaslúžime stretnúť sa aj osobne. A tak sa aj stalo, súhlasila som. Naše prvé stretnutie bolo krátke, plné nervozity, ale zároveň nesmierne potešujúce. Okamžite sme si padli do oka. Naše priateľstvo sa ešte viac prehĺbilo. Písal mi, ako veľmi túži ma pobozkať… bol to neuveriteľný pocit, keď mi to priznal. Preto sme sa rozhodli pre ďalšie stretnutie, ktoré sa však takmer neuskutočnilo… no on to zachránil a prišiel si po mňa. Vzal ma niekam preč (keďže chápete, mám priateľa, nechceli sme sa príliš ukazovať na verejnosti, pre istotu). Keď prišiel, vystúpil z auta, podišiel ku mne a vášnivá ma pobozkal. Náš prvý bozk… bol skrátka úžasný. Stretli sme sa ešte niekoľkokrát, písali sme si deň a noc, až prišiel moment, ten deň, keď sme už bez seba nemohli vydržať, tak sme po sebe túžili… a táto túžba bola silnejšia než čokoľvek iné. A stalo sa, milovali sme sa. Neľutujem, že sa to udialo, pretože to bolo nádherné, najmä preto, že to bolo s ním. Mrzí ma len to, že som ublížila svojmu priateľovi, hoci o tom zatiaľ nevie a dúfam, že sa to nikdy nedozvie. Všetko toto sa odohralo v priebehu jedného mesiaca, až prišiel čas, keď sa musel opäť vrátiť do Talianska. Odvtedy si píšeme každý jeden deň, poobede aj večer až do neskorých hodín. Neviem, čo mám robiť, nedokážem naňho prestať myslieť, na našu jedinú spoločnú noc. Máme sa radi, veľmi, a je to vzájomné. Ale zároveň milujem aj svojho priateľa. Povedzte mi, je skutočne možné milovať dvoch ľudí súčasne? Chcela by som byť s tým druhým, ale zároveň aj s mojím priateľom, v ktorom mám istotu… neviem, či som schopná všetko toto zahodiť, celý svoj doterajší život kvôli tomu druhému. Bojím sa… a naozaj neviem, čo mám robiť… som zúfalá. Preto vás prosím, poradťe, alebo aspoň vyjadrite svoj názor… určite mi to pomôže. Ďakujem vám veľmi pekne :)
Dobrý deň. Osobne si myslím, že je celkom možné milovať dvoch ľudí súčasne. Vaša situácia je toho jasným dôkazom. V našej spoločnosti je však zvykom mať iba jedného partnera, a preto sa človek ocitá pred náročnou úlohou - vybrať si jedného z nich. Samozrejme, existuje aj možnosť „ťahať' vzťahy s oboma, to už závisí od osobnej morálky každého jednotlivca.
Rozhodnutie, ktorého z nich si vybrať, je nesmierne náročné a neexistuje žiadny spoľahlivý návod, ako ho urobiť. Tiež sa človek nikdy nedozvie, či sa vlastne rozhodol správne, pretože si nebude môcť vyskúšať, ako by to vyzeralo, keby si zvolil toho druhého. Je potrebné sa jednoducho rozhodnúť, veriť svojmu výberu a už sa neobzerať späť. V tejto situácii skúste zvážiť viacero aspektov - racionálne argumenty, ale aj vaše vlastné city. K racionálnym argumentom patria: ktorý z mužov vám viac vyhovuje z hľadiska dlhodobého partnerstva, s ktorým máte podobnejšie záujmy, hodnoty a pohľad na svet a budúcnosť? Jednoducho povedané - s ktorým z nich je vyššia pravdepodobnosť, že váš vzťah bude dlhodobo fungovať? K tomu sa viažu aj praktické otázky - s ktorým z nich si lepšie rozumiete v konkrétnej predstave o budúcom živote: kde plánujete žiť, kde sa vidíte pracovať, atď.
Samozrejme, dôležitá je aj emocionálna rovina rozhodnutia - zatvorte oči a predstavte si, vedľa koho sa chcete ráno prebúdzať, koho si skôr viete predstaviť ako otca vašich budúcich detí a ako človeka, s ktorým prežijete starobu? Skúste si postupne prejsť všetky tieto body, ako aj ďalšie dôležité aspekty, ktoré som tu nespomenula, a možno sa vám ručička váh nakloní na jednu stranu. Napriek tomu, že by som sa v tejto rade chcela držať neutrálne, váš súčasný priateľ má v porovnaní s novým mužom jednu významnú výhodu - viete, že po štyroch a pol rokoch je váš vzťah s ním stále dobrý.
Napriek aktuálnemu zamilovaniu, ktoré cítite k novému mužovi, je ťažké predvídať, ako by váš vzťah s ním vyzeral po toľkých rokoch. Na druhej strane, keď človek začína nový vzťah, nikdy nevie, ako dopadne a vždy je to aspoň do istej miery risk. Držím vám palce, nech sa rozhodnete akokoľvek.
Katarína si sadla na lavičku v parku na Hviezdoslavovom námestí, keď ju zrazu oslovil príjemný hlas. Bol to Martin, ktorý sa ju spýtal, či by si mohla dovoliť malú pozornosť v podobe kávy. Katarína, ktorá sa práve vracala z náročného pracovného dňa, s radosťou súhlasila. Sadli si do malej kaviarničky neďaleko Dunaja a rozhovor sa rozprúdil tak ľahko, akoby sa poznali roky. Zistili, že obaja milujú staré slovenské filmy a majú rovnaký zmysel pre humor.
Ich prvé rande sa pretiahlo do neskorého večera. Martin bol očarený jej otvorenosťou a jej pohľadom, ktorý v sebe skrýval hĺbku. Katarína zasa obdivovala jeho rozvážnosť a láskavosť. Postupne si vymieňali čoraz viac osobných spomienok a snov, budujúc si tak pevné puto. Každé ďalšie stretnutie potvrdzovalo, že ich vzájomná príťažlivosť rastie.
Jedného dňa, pri prechádzke po Bratislavskom hrade, kde sa im naskytol nádherný výhľad na mesto, Martin chytil Katarínu za ruku a s úsmevom jej povedal: „Myslím, že som sa do teba zamiloval.' Katarína mu úprimne opätovala jeho vyznanie. V ten moment vedeli, že toto je začiatok ich spoločnej cesty, cesty plnej lásky, porozumenia a spoločných dobrodružstiev v krásnom slovenskom prostredí.