Thor: Láska ako hrom online so slovenským dabingom

Komedialny počin o láske a otcovstve. Zabával som sa, hoci tento Thor vykazuje znaky pokračovania Prince a pruďasa. Možno to bolo kvôli tým vreskotom kozám, ale vo chvíli, kedy sa o slovo prihlásil Zeus, sa mi ozaj zacnelo po vážnejšej tónine, ktorú predvádzal Kenneth Branagh. Thor by si po tých dvoch Waititiho úletoch zaslúžil opäť nejaký úctivejší pohľad. ()

Pri Ragnaroku som si povzdychol, že z kín začali miznúť klasické komédie a lacný humor sa presunul do trhákov. Taký druhý Doctor Strange mi potvrdzuje, že to nie vždy funguje. Waititiho počínanie som si už, samozrejme, viac tušil, do čoho idem. Výsledok ma však konsternoval takým spôsobom, že ma to úplne otrávilo. Štyri hviezdičky, pochopiteľne, platia za výbornú réžiu a v zásade je tu všetko správne, iba ten štýl mi skrátka vôbec nesedí, nerozosmial som sa hádam ani pri jedinom vtipe a vzdychal som si nad tými časmi prvého Thora, kedy to Hemsworth bral ešte vážne a ako som ešte pred covidom bez rozpakov hltal každú marvelovku. Minimálne ma to nenudilo tak ako Doctor Strange. Ale keď si to tak zhrniem, návrat Natalie Portman ma nijako zvlášť nepotešil, všetko už bolo vyspoilerované v dvoch hlavných traileroch, čo som videl; Jaimie Alexander tu má iba cameo a Christian Bale nedostal echo, že v marvelovkách sa nehrá takým tým jeho spôsobom sebe vlastným a občas pôsobí ako paródia a až konečne vo finále došlo k uvoľneniu humoru a nejakej tej dramatickosti a osudovosti, čo som si užil zďaleka najviac z toho filmu. Podčiarknuté a spočítané, Hemsworth hovorí, že sa môže jednať o jeho posledný Marvel film, záverečné titulky a potitulkovky hovoria opak, avšak ja teda dúfam, že ďalší Thor už nebude. Stále tu totiž máme štýlovo podobných (vysústružených) Guardians, kde s týmto štýlom počítam a verím, že si trojku užijem oveľa viac. Ale v lete bude ponuka chudobná, tak choďte skôr na to ako na Jurský svet. PS : úloha Russella Crowea je tu vyslovene nedôstojná. ()

V roku 2017 nahradil pri kormidle franšízy Thor Kennetha Branagha a následného Alana Taylora Novozélanďan Taika Waititi. Tvorca filmu ako Orol kontra žralok či Králiček Jojo. Waititi sa v istých kruhoch dočkáva označenia ako Wes Anderson na drogách, ktorý sa vyhráva s vizuálnou stránkou a predovšetkým má veľmi špecifický humor. Humor, ktorý nie je pre každého a kopu ľudí skazil dojem práve i napríklad Thora: Ragnaroku. Lenže Waititi vtedy vlial Thorovi novú krv, kedy sa z menšieho outsidera Avengers stal zrazu hrdina, ktorý má potenciál na veľmi zaujímavú budúcnosť. Thor navyše prežil udalosti Avengers: Endgame a hoci to chvíľku vyzeralo, že sa Thor zmôže maximálne na účasť v Strážcoch Galaxie Vol. 3, svoj štvrtý film nakoniec dostáva. A opäť v réžii Waititiho. Už minule sa dalo potom povedať, že Waititi natočil špecifický a veľmi špeciálny MCU film, tentokrát to však vyzerá, že Waititi po jednom enormnom úspechu prišiel o putá. A štvrtý Thor je vďaka tomu zrazu o poznanie divokejší ako minule. Po Samovi Raimim a jeho vťahujúcom vyčíňaní v Doctorovi Strangeovi v mnohovesmíre šialenstva, sa i 29. celovečerná marvelovka dá vnímať ako autorská podívaná. Predovšetkým v ten moment, keď niekto pozná Waititiho tvorbu a má k prístupu vrúcny vzťah. Minule išiel Waititi možno tak na 90%, tentokrát však vo svojom tvorivom prístupe ide na 100%. Waititiho humor je späť a dá sa veľmi ľahko očakávať, že divákov opäť rozdelí na dva tábory. Ak by však niekomu Waititi skutočne prišiel len ako tvorca nevhodného a infantilného humoru, dostane i tentokrát niečo navyše. Už v Thor: Ragnarok Thor dospel. Padla na neho zodpovednosť, objavil svoj pravý potenciál boha hromu a v závere Thor: Ragnarok sympaticky vyšiel v ústrety zaujímavej i keď komplikovanej budúcnosti. Už od prvého Thora sa charakter titulného hrdinu vyvíja skrze rôzne straty a traumy. Trpezlivosť potom ľahko pretiekla po udalostiach Avengers: Infinity War, ktorá následne v Avengers: Endgame vypustila Thora na cestu, ktorá sa nemusela páčiť každému. Thorov charakterný oblúk v Avengers: Endgame však rozhodne nebol krokom späť. A Thor: Láska ako hrom to len dokazuje. Hlavnou témou nedávneho druhého Doctora Strangea bol boj s vnútorným zlom a vyrovnávanie sa so stratou. Hlavným motívom Thor: Láska ako hrom je potom podľa očakávania láska. Avšak nie v tej najčistejšej a najsympatickejšej podobe. Láska má v Thor: Láska ako hrom pomerne výraznú úlohu, kedy sa predvádza v tej najkrajšej i najodpornejšej podobe. Chvíle radosti a vášne, zároveň chvíle znechutenia a boľavej straty. Pod kapotou filmu nezkrotného filmu sa tak skrývajú sympaticky vykreslené vzťahy, nečiernobiely celého ústredného konfliktu a predovšetkým náznak toho, že by sa Thor mohol definitívne nájsť. Hoci to tak ľahké nie je. Christian Bale je ako Gorr absolútne fantastický. Zabijak bohov sa môže v pokoji zaradiť medzi Thanosa či Erika Killmongera z prvého Black Panthera a pripísať si titul jedného z najlepších záporákov celej histórie MCU. Jeho výkon je radosť sledovať. I vďaka Baleovi môže Gorr v istých momentoch pôsobiť ako šialený maniak, zároveň si k nemu však divák veľmi ľahko nájde cestu a dokáže jeho motiváciu pochopiť. Najlepší záporáci v MCU ostatne neboli čierno bieli a to nie je ani Gorr. Bale by v tejto úlohe bez problémov utiahol vlastný film, predovšetkým i preto, že divák ľahko môže pochopiť, prečo presne sa vlastne Gorr vydáva na svoju vražednú púť. Thor: Láska ako hrom sa tak čiastočne dotýka i otázky náboženstva a s tým spojenú naivitu. V priebehu filmu sa vyskytujú práve motívy toho, ako sa vyrovnať so stratou, o nepríjemných stretnutiach s realitou i nádeje v obnovení niečoho, čo už dosť možno nejde vrátiť. Pod tým všetkým zábavným Diem v podaní Russella Crowea, obrovských kozách alebo zmienkach o orgiách sa zrazu schová jeden z najemotívnejších filmov histórie MCU. A i keď môže Waititi stále tak trochu pôsobiť ako podivín, v malíku má remeslo stále neskutočne. Návrat Natalie Portman do roly Jane Foster je fenomenálny. Predovšetkým i preto, že je Jane Foster zrazu o poznanie zaujímavejšia postava ako v prvých dvoch Thoroch a i chémia medzi ňou a Thorom je zrazu o poznanie uveriteľnejšia a sympatickejšia. Už na samom začiatku filmu dôjde k odhaleniu, ktoré predzvestí nemilé veci. A tie veci následne skutočne nemilé sú, predovšetkým však dokážu u diváka emocionálne rezonovať. A to len ukážka funkčného scenára, za ktorým stojí sám Waititi spolu s Jennifer Kaytin Robinson. Na menšom priestore tak dokážu zaujať i Valkýria v podaní Tessy Thompson, Korg, ktorého opäť hovorí Taika Waititi s veľmi zábavným a legračným prízvukom a o Kronanoch sa zrazu dozvieme novú zaujímavú informáciu i Strážcoch Galaxie. Waititi nie je James Gunn, napriek tomu dokáže Strážcov Galaxie opäť predstaviť vo veľkej paráde a ihneď vyvolať nadšené čakanie na tretiu Strážcov Galaxie. Dôjde i na štýlovú hudobnú dramaturgiu, ktorá sa skladá predovšetkým z Guns N' Roses a Abby a zrazu je poznať, že by si Waititi i Gunn najskôr mohli rozumieť v hudobnom vkuse. Nadhľad platí, že je humor veľmi špecifická disciplína, kedy neexistuje humor, ktorý by uspokojil všetkých. Suchý humor, čierny humor i infantilný humor. Waititiho humor potom skutočne nie je pre každého a ľahko môže vyvolať pocit, že v istých momentoch zhadzuje vážnosť situácií. Lenže tých výsledných momentov v súčte vlastne toľko nie je a skutočne platí, že milovníci Waititiho humoru budú veľmi spokojní. Waititi si navyše i tentokrát skutočne dokázal postarať o pekný vizuál (za kamerou stojí Barry Baz Idoine, kameraman väčšiny epizód seriálového Mandaloriana), I soundtrack Michaela Giacchina dokáže byť v mnohých momentoch pomerne výrazný, napríklad Gorrov ústredný hudobný motív je jednoducho fenomenálny. A trebárs v jednej vydarenej akčnej scéne dokáže vyvolať Waititi nedočkavosť, aby tu jeho chystané celovečerné Star Wars boli, čo najskôr. So svetom predalekej galaxie by si totiž Waititi mohol taktiež solídne vyhrať. Waititi sám prehlásil že vlastne netuší, či by natočil pokračovanie a dokončil tak svoju veľmi špecifickú trilógiu. Ak by však Waititi skutočne už na Thor: Láska ako hrom nenadviazal, dokázal v istej forme dosiahnuť vrcholu. Natočil najlepší sólovku Thora a predovšetkým dokázal, že si Thor 4 obhájil svoju existenciu. Pootvorené vrátka k potenciálnemu budúcemu smeru sú však najskôr tak lákavé, že by Waititi v súčte odolať nemusel. Jeho prípadný náhradník do prípadných nadväzujúcich filmov to však bude mať v jeho tieni veľmi ťažké..... ()

Ešte väčší Ragnarok ako Ragnarok. Preplnená akcia, osemdesiatkové vypaľovačky, fungujúci patos a miera vkusu zatlačená niekam do trávy. Thor našiel v hľadaní sebaparódie tú najzazššiu medzu a akokoľvek ho verejnosť takto už nepotrebuje poznať, ja o moc spokojnejší byť nemohol. Striedanie tých najinfantilnejších hlášok v kombinácii s takmer zádumčivou náladou a divadelne démonickým nepriateľom je odvážna voľba, ktorú nemá zmysel skúšať prekonávať, pretože by to bez rozpadu celého konceptu hádam ani nešlo. ()

[60%]Videné v kine v IMAX-e v 3D. Tak trojrozmerný priestor tu bol využitý minimálne, ale čo, aspoň som si film užil na veľkom plátne. Teraz k dojmom, ktoré som si v hlave zhromažďoval niekoľko dní. Ešte v ten deň som ohodnotil slabými 4, ale potom som musel znížiť na 3. Ako nemôžem tu vyslovene písať, že som z toho snímku znechutený, nahnevaný, ale určité sklamanie cítim. Taka Waititi natočil skvelý Thor Ragnarok, takže som od tohto očakával niečo podobné, ale bohužiaľ tu režisér nedotiahol väčšinu aspektov, ktoré mala táto marvelovka mať. Čo sa týka humoru, tak z tohto hľadiska som bol spokojný, dosť som sa zasmial a ani by som nepovedal, že sa vyslovene režisér utrhol z reťaze. Mohlo to kľudne byť ešte šialenejšie, ale keď mi k tomu chýbala lepšia a dynamickejšia akcia s nejakými nápadmi, väčšia chémia medzi postavami, lepší scenár, tempo, efekty a hudbu, tak to je už trochu problém. Úvod ma dosť zabavil, i keď tá akcia už bola naozaj menej výrazná a postavy strážcov galaxie tu mali v podstate len ten úvod (nejakých 15 min?) … Potom sa to začne dejovo ťahať a sem tam ma zaujme humor, hlášky a hlavný záporák, ktorého tu hral skvelý Christian Bale. Jeho rola sa podľa mňa podarila a vo finále tu mala i solídne vykúpenie. Hudba nebola taká výrazná ako treba v tom Ragnaroku. Postava Thora a Jane bola celkom v pohode, len vo finále som v istej scéne očakával viac emócií, treba v druhom Thorovi boli výraznejšie. Ostatné roly, treba ani tá Valkýra mi tu neprišla moc zábavná, ale treba ten kamenný vtipkár, ktorého hral Waititi ma bavil. Sem tam sa objaví malé camea. Po titulkové scénky sú 2 a také celkom zbytočné. Ešte k tým humorným a ujdeným scénam - najviac ma bavili sekvencie s tými uječenými „kozy ako vozy' (a áno mám na mysli kozy ako zvieratá) - tam som sa zo srdca vždy nasmial. V každom prípade, je to o kúsok lepšie ako nový Doktor Strange, ale stále som trochu sklamaný, niekedy si to ešte pustím, ale nie hneď. ()

• Pred začiatkom natáčania v Austrálii tanečníci Gamay z národov Gadigal a Bidiagal privítali režiséra Taika Waititiho tradičným fajčením fajky. (Pat.Ko)

Sympatický rodák z Austrálie sa stále vehementne snaží vymanit sa zo škatuľky marveláckeho Thora. Najskôr si je veľmi dobre vedomý toho, že zo slávy boha hromu sa večne žiť nedá, preto sa snaží… (viac)

Sezóna dlhých stopáži rozhodne nekončí a už čoskoro nás po trojhodinovom kolose s menom Oppenheimer čakajú ďalšie rozsiahle drámy - Scorseseho Zabijaci rozkvitnutého mesiaca (206 minút) a Scottov Napoleon … (viac)

Jedným z dôvodov, prečo sa vôbec podaril vznik seriálu Mandalorian, bol vtedajší technologický prielom zvaný StageCraft, ktorý bol odvtedy použitý v rade ďalších filmových i seriálových produkciách. V… (viac)

Ešte pár rokov nazad by podobný titulok bol braný ako absolútna samozrejmosť. Lenže po covidových rokoch a klesajúcich kvalitách posledných snímok v sérii Rýchlo a zbesilo sa predsa len mnohí… (viac)